Sobrania - Sobranie of Moscow

Vdychujem tvoju omamnú vôňu. Vôňa korenia, škorice, cédrového dreva a niečoho samčieho, snáď pižma?

Vychutnávam si tvoje bozky. Živelné, vášnivé. Súboj jazykov o nadvládu, v ktorom žiaden z nás nedokáže vyhrať. Naše pery sa od seba dokážu odtrhnúť len vtedy, keď pľúcam chýba vzduch.

Zatváram oči. Prechádzam prstami po tvojej tvári, predstavujem si jej črty. Vysoké čelo, zlatisté oči zahmlené túžbou, jemný, dlhý nos, pekne vykrojené pery, hrdú bradu a... strnisko?

Stopa času, môjho nepriateľa. Koľko ho uplynulo od doby, keď som ťa naposledy videla? Sekundy, dni, roky, večnosť? Utišujem ten odporný hlas svedomia vrieskajúceho v mojej hlave. Ticho! Hlavne nemyslieť. Stačí sa poddať pocitom.

Skúmaš perami môj krk. Neskôr sa k nim pridá aj jazyk a zuby. Zakláňam hlavu, priam zúrivo ju vtláčam do vankúša.

„Ach bože, Moony! Neprestávaj!“

Zvykol si si, že ťa tak volám. Častokrát sa pýtaš prečo, hoci vieš, že ti to nikdy neprezradím. Ak by si vedel dôvod bol by si ma schopný zabiť.

Tvoje pery putujú nižšie a nižšie. Skúmajú každý milimeter mojej rozpálenej, alabastrovej kože. Zarývam nechty do tvojho chrbta, zanechávajúc za nimi krvavé stopy. Predstavujem si ako rany zanikajú v prítomnosti ďalších.

Šepkáš moje meno. Dookola ako modlitbu.

Umlčujem tvoje pery bozkom. Nedovolím ti, aby si mi skazil ilúzie. Rob si s mojim telom čo chceš, len prosím nehovor.

Rozkračujem svoje nohy a nechávam ťa do seba vstúpiť. Krátkym, rýchlym prírazom sa dostaneš do môjho vnútra. Prvotnú bolesť nahrádza slasť. Jemne, mäkko prirážaš.

Zaborím prsty do tvojich zlatohnedých vlasov a pritiahnem si tvoju tvár k mojej. Na tvári cítim tvoj zrýchlený dych.

„R-E-M-U-S“ nehlasne šepkáš jeho meno, pohrávajúc sa s myšlienkou vysloviť ho nahlas. Vieš, že nemôžeš. Zabil by ťa.

Zvyšuješ rýchlosť a tvrdosť prírazov. Moje telo sa napína, slasť je neznesiteľná. Máš chuť kričať. Vyhľadáš jeho pery a pokúšaš sa umlčať bozkom. Strácaš posledné zvyšky svojho sebaovládania. Tvoje telo sa zvíja pod búrlivým orgazmom, tvoja preslávená sebakontrola je v ťahu a ty neovládateľne kričíš.

„Moony“

Urobí sa chvíľu po tebe, tvoje útroby sa naplnia jeho horúcim semenom, jeho krik sa mieša s tvojim.

Vykĺzne z teba, vtisne ti motýli bozk do vlasov.

Je čas otvoriť oči, nahradiť fantáziu ostrou realitou. Dívaš sa do jeho tváre. Dlhé vlasy sú príliš tmavé, matné, neodráža sa v nich svetlo, bledá pleť vyzerá primlado, modré oči nepripomínajú jeho. Nemiluješ ho, žiješ v svete svojich sebaklamov.

„Milujem ťa, Dory.“

„Viem. Ja tebe tiež, Moony.“

Je čas zatvoriť oči...